Umenie
28. September 2022
„Ak má byť nepriateľ ľahko rozpoznateľný a ak má vzbudiť strach, musíme ho mať vo svojom dome alebo ho musíme mať aspoň na prahu. Preto Oni. ... "
Židovský národ často označujú ako „ľudí knihy“, a zrejme preto sú aj niektoré z najstarších a najvzácnejších písomností sveta židovské. Vybrali sme pre vás tie najstaršie z najstarších a najdôležitejšie z najdôležitejších písomností judaizmu.
Rukopisy Mŕtveho mora
Rukopisy Mŕtveho mora alebo Zvitky od Mŕtveho mora, či Kumránske rukopisy, je zbierka 981 rozličných textov objavených medzi rokmi 1946 až 1956 v jedenástich jaskyniach neďaleko Mŕtveho mora, najmä v archeologickom nálezisku Kumrán. Zvitky obsahujúce najmä náboženské texty sú napísané v hebrejčine, aramejčine a gréčtine na pergamen, ale aj papyruse alebo medených tabuľkách, a vznikli niekedy v období od roku 150 pred Kristom. do 70 o.l.. Viacerí odborníci sa domnievajú, že zvitky boli do jaskýň ukryté tesne pred potlačením židovského povstania Rimanmi v rokoch 67 až 73 o.l.. Zvitky sa tradične spájajú so židovskou sektou esejcov, ale v odborných kruhoch stále prebieha debata o autorstve rukopisov.
Sarajevská hagada
Sarajevská hagada je iluminovaný rukopis obsahujúci text pesachovej hagady, ktorá sprevádza tradičnú sviatočnú večeru seder. Táto sefardská hagada je jedným z najstarších podobných textov na svete. Napísaná bla v Barcelone okolo roku 1350. Text sa nachádza v zbierkach Národného múzea Bosny a Hercegoviny v Sarajeve. Jej hodnota je nevyčísliteľná, ale napríklad jedno múzeum v Španielsku požadovalo jej poistenie na 7 miliónov dolárov, aby ju vôbec mohli dopraviť na výstavu v roku 1992.
Kódex z Aleppa
Kódex z Aleppa (hebr.: Keter Aram Tzova alebo Koruna Aleppa) je ručne písaná stredoveká hebrejská biblia. Kódex vznikol v meste Tiberias na severe Izraela v 10. storočí n.l. a jeho správnosť potvrdil aj slávny Maimonides. Spolu s Kódexom z Leningradu tvoria úplnú verziu masoretského textu Starého zákona, hoci v Kódexe z Aleppa chýbajú viaceré pasáže Tóry a iných textov.
Geniza z Káhiry
Káhirská Geniza je zbierka 300-tisíc fragmentov židovskej literatúry nájdených v ginze alebo skladisku synagógy Ben Ezra v egyptskej Káhire. Tieto písomnosti sú pozostatkom tisícročnej histórie židovskej komunity na Blízkom východe a v severnej Afrike a tvoria najväčšiu a najrozmanitejšiu zbierku stredovekých textov na svete.
Nashov papyrus
Nashov papyrus tvoria štyri papyrusové fragmenty, ktoré v roku 1898 objavil W. L. Nash, tajomník Spoločnosti biblickej archeológie. Spolu tvoria jeden list textu, ale nie sú súčasťou väčšieho papyrusového zvitku. Pôvod papyrusu, na ktorom je text napísaný, nie je známy a obvykle sa datuje 2. – 1. stor. pred Kristom. Prvý raz ho dôkladne preskúmal Stanley A. Cook v roku 1903 a až do objavenia Rukopisov Mŕtveho mora (1947) bol považovaný za najstarší fragment hebrejskej literatúry. Nashov papyrus obsahuje aj zmienku o recitovaní Desatora pri každodenných modlitbách.
Mišne Tora od Maimonida
Prvý náčrt veľkolepého diela Mišne Tóra, ktoré preslávilo brilantného židovského učenca Maimonida, sa dodnes teší veľkej obľube. Jedná sa o systematické zhrnutie židovskej ústnej tradície, pričom do textu jeho autor pridával vlastné poznámky a opravy, často až nečitateľné. Kým Maimonides býval v Káhire, strávil písaním tejto knihy desať rokov, pričom sa snažil o systematickú kodifikáciu biblických a rabínskych zákonov v ich logickom poradí.
„Ak má byť nepriateľ ľahko rozpoznateľný a ak má vzbudiť strach, musíme ho mať vo svojom dome alebo ho musíme mať aspoň na prahu. Preto Oni. ... "
Soňa Jánošová, Kristína Jurčišinová: Stretnutie tých, čo prežili šoa / Post Bellum, 2018 / 270 strán
“Málokomu príde na rozum, že i v čase SNP pochopili aj ženy vážnosť doby a uvedomili si svoju národnú povinnosť,, Božena Palacková Sliačanová, spojka
